Duševné zdravie

oncology

Záťaž duševnými poruchami celosvetovo narastá, depresia, bipolárna afektívna porucha a schizofrénia patria medzi 10 hlavných príčin invalidity na celom svete. Duševné poruchy naďalej spôsobujú spoločnosti obrovské sociálne a ekonomické zaťaženie, čo vedie k predčasným úmrtiam a ovplyvňuje fungovanie a kvalitu života pacientov a ich rodín.

Iba v Európe je každoročne diagnostikovaných alebo hlási duševné ochorenie takmer 40 % populácie. Preto je zdravotná starostlivosť o duševné zdravie prioritou, ktorá vyžaduje plné zapojenie viacerých zúčastnených strán. (Wittchen, H.U., et al. (2011) The size and burden of mental disorders and other disorders of the brain in Europe 2010. European Neuropsychopharmacology: The Journal of the European College of Neuropsychopharmacology, 21, 655–679.)

Spoločnosť Angelini dosiahla v posledných 50 rokov medzinárodné uznanie za svoje značné úsilie o zlepšenie liečby pacientov s duševnými poruchami a za boj proti stigmatizácii porúch duševného zdravia. Spoločnosť zohrala priekopnícku úlohu vo vývoji antidepresív a liekov stabilizujúcich náladu a v súčasnosti sa chopila výzvy v podpore návrhov nových modelov starostlivosti o pacientov, od inovatívnych liečebných postupov po spoločenské záväzky. Oblasť duševného zdravia zostáva stále na okraji záujmu verejnosti, aj preto chce spoločnosť Angelini prispieť ku zmene tejto skutočnosti nielen prostredníctvom výskumu a vývoja liečiv, ale tiež podporou vysokokvalitných projektov, ako je HEADWAY 2023. Cieľom tohto projektu, ktorý sa uskutočnil na konci roku 2017 v spolupráci s think-tankom „The European House-Ambrosetti“, je navrhnúť nový plán pre duševné zdravie, ktorý poskytne globálny prehľad o kontexte duševného zdravia v Európe tým, že sa zameria na sociálne aj hospodárske rozmery duševného zdravia. Konečným cieľom je pokročiť v dnešnom modeli manažmentu a liečby duševných ochorení tak, aby systémy sociálnej a zdravotnej starostlivosti v každej krajine mohli zaručiť primerané a účinné spôsoby pomoci v oblasti starostlivosti a zároveň podporovať lepšiu kvalitu života pacientov a legitímne sociálne začlenenie. Očakáva sa silný a pozitívny vplyv týchto aktivít na rodiny.

Najlepším spôsobom, ako zlepšiť kvalitu života ľudí s poruchami duševného zdravia a bojovať so stigmou, je poskytovať presné informácie. Za týmto účelom Angelini Pharma spustila nový web zameraný na duševné zdravie, HarmoniaMentis.com.

Kľúčové údaje o duševnom zdraví

Duševné poruchy v Európe na vzostupe

Duševné poruchy, hlavná zdravotná výzva 21. storočia

 

  • Duševné poruchy1

    Každý rok takmer 4 ľudia z 10 (38,2 %) z celkovej populácie EÚ trpia aspoň jednou duševnou poruchou. To zodpovedá asi 164,7 miliónom ľudí.

  •    Rozdelenie

     

    Problémy duševného zdravia sa prelínajú naprieč vekom, pohlavím a krajinami1.

    • Pomerne vysoké frekvencie bežných duševných porúch, väčšinou nepsychotických depresií a úzkostí, sú spojené so slabým vzdelaním, materiálnym znevýhodnením a nezamestnanosťou.2
    • U ľudí s nižším socioekonomickým statusom sa duševné poruchy vyskytujú častejšie.2
  • Vplyv na dotknutých jednotlivcov a na spoločnosť1

    Duševné poruchy majú veľký vplyv na dotknutých jednotlivcov aj na spoločnosť a záťaž možno rozdeliť do 4 hlavných oblastí:

    • Strata kvality života QoL
    • Pridružená stigma
    • Nezamestnanosť
    • Priame a nepriame náklady

Záťaž duševnými poruchami v Európskej únii

  • Najbežnejšie typy duševných porúch4

    • Najbežnejšie typy duševných porúch4
    • Úzkostné poruchy (14 %)
    • Najbežnejšie typy duševných porúch (7,8 %), dominuje depresia (6,9 %)
    • Najbežnejšie typy duševných porúch (6,3 %)
    • Najbežnejšie typy duševných porúch (3,4 %) a závislosť na opioidoch a konope
    • Najbežnejšie typy duševných porúch (1,2 %) a poruchy príjmu potravy
  • Rozdiely medzi pohlaviami1,4

    • Existujú jasné rozdiely medzi pohlaviami v type duševných porúch postihujúcich ženy oproti mužom.
    • Ženy boli neúmerne viac postihnuté depresiou, dvakrát častejšie ako muži.
    • mužov poruchy spojené s nadužívaním alkoholu najväčším relatívnym prispievateľom k záťaži ochorením v Európe.
  • Rozdelenie podľa veku2,3,4

    • Duševné poruchy často začínajú v relatívne mladom veku.
    • Problémy s duševným zdravím sú u starších ľudí bežné.
    • Generalizovaná úzkostná porucha má najvyššiu prevalenciu u osôb vo veku ≥ 65 rokov.
    • Demencia postihuje v priemere 5 % ľudí starších ako 65 rokov a 20 % ľudí starších ako 80 rokov.

Odkazy

  1. EU contribution to the World Mental Health Surveys Initiative (EU-WMH). The burden of mental disorders in the European Union. 
  2. Health & Consumer Protection Directorate-General. The state of mental health in the European Union. European Commission, 2004. Dostupné online
  3. World Health Organization. Mental health and older adults. Dostupné online
  4. Wittchen HU, Jacobi F, Rehm J, Gustavsson A, Svensson M, Jönsson B, et al. The size and burden of mental disorders and other disorders of the brain in Europe 2010. Eur Neuropsychopharmacol 2011;21(9):655-679.
back to top

Depresia

  • Definícia2

    • Depresia je bežná, ale závažná porucha nálady.
    • Je sprevádzaná závažnými príznakmi, ktoré ovplyvňujú to, ako sa človek cíti, myslí a zvláda každodenné činnosti – môže teda mať vplyv napríklad na spánok, chuť do jedla alebo pracovnú výkonnosť.
  • Epidemiológia v Európe

    • Depresia je jednou z najrozšírenejších duševných chorôb v Európe a výrazne zaťažuje pacientov s touto diagnózou, a to jednak z hľadiska rokov stratených v dôsledku predčasnej úmrtnosti, a takisto z hľadiska rokov stratených v dôsledku života so zdravotným postihnutím.3
    • Depresia je častejšia u žien a osôb vo veku 40 – 59 rokov.1,3
  • Rizikové faktory

    • Konkrétna príčina depresie nie je známa.
    • Depresia sa zdá byť multifaktoriálnou a heterogénnou skupinou porúch zahŕňajúcich genetické faktory a faktory prostredia.1
  • Príznaky1

    • Depresia väčšinou nie je ochorenie viditeľné na prvý pohľad.
    • Pre diagnózu depresie podľa Diagnostického a štatistického manuálu duševných porúch (DSM-5) musí byť prítomných počas obdobia dvoch týždňov aspoň 5 z 9 uvedených príznakov, pričom aspoň jeden z nich je buď depresívna nálada alebo strata záujmu, či potešenia.
    Hlavné prejavy a príznaky depresie
    • Depresívna nálada
    • Znížený záujem alebo strata potešenia takmer vo všetkých činnostiach (anhedónia)
    • Poruchy spánku (nespavosť alebo hypersomnia)
    • Únava alebo strata energie
    • Psychomotorická agitácia alebo retardácia
    • Pocity bezcennosti
    • Znížená schopnosť myslieť alebo sústrediť sa, nerozhodnosť
    • Významná zmena hmotnosti alebo porucha chuti do jedla
    • Opakujúce sa myšlienky na smrť, opakované samovražedné myšlienky bez konkrétneho plánu alebo pokus o samovraždu alebo konkrétny plán na spáchanie samovraždy
  • Diagnóza

    • Pre diagnostiku možno použiť skríningové dotazníky, najpoužívanejší je dotazník PHQ-9 (Patient Health Questionnaire-9)1.
    • Depresia je klinická diagnóza založená na anamnéze a vyšetrení pacienta.
    • Špecifické laboratórne testy na diagnostiku depresie nie sú k dispozícii, ale pre vylúčenie potenciálnych ochorení, ktoré sa môžu prejavovať ako depresia, môže byť užitočné cielené laboratórne vyšetrenie.1
    • Zobrazovacie metódy môžu pomôcť objasniť prípadné neurologické ochorenie, ktoré môže vyvolať psychiatrické príznaky.1
  • Liečba

    • Vo všetkých populáciách pacientov poskytuje všeobecne najrýchlejšiu a najtrvalejšiu odpoveď kombinácia liekov a psychoterapie.1
    • 70–80 % pacientov s depresiou môže vhodnou liečbou dosiahnuť významné zlepšenie príznakov.1

Odkazy

  1. Halverson JL, Bhalla RN, Moraille-Bhalla P, Andrew LB, Leonard RC. Depression. Dostupné online
  2. National Institute of Mental Health. Depression. 2018. Dostupné online
  3. Wittchen HU, Jacobi F, Rehm J, Gustavsson A, Svensson M, Jönsson B, Olesen J, et al. The size of burden of mental disorders and other disorders of the brain in Europe 2010. Eur Neuropsychopharmacol 2011;21(9):655-679
back to top

Schizofrénia

  • Definícia1,3

    • Schizofrénia je chronická a závažná duševná porucha, ktorá ovplyvňuje to, ako ľudia myslia, cítia a vnímajú.
    • Charakteristickým príznakom schizofrénie sú psychotické príznaky, ktoré sa prejavujú ako:
      • sluchové halucinácie (hlasy)
      • bludy (pevné falošné presvedčenia)
      • neusporiadaná reč
      • negatívne príznaky (znížený emočný prejav)
  • Epidemiológia v Európě

    • Celoživotná prevalencia schizofrénie sa všeobecne celosvetovo odhaduje na približne 1 %.
    • Prevalencia schizofrénie je u mužov aj žien približne rovnaká.
    • Nástup schizofrénie sa obvykle vyskytuje medzi neskorým dospievajúcim vekom a tridsiatnikmi.
    • Prvých 5–10 rokov ochorenia môže byť búrlivých, ale po tomto počiatočnom období obvykle nasledujú desaťročia relatívnej stability.
  • Rizikové faktory

    • Presné príčiny schizofrénie nie sú známe.1
    • Genetické a perinatálne súbory rizikových faktorov sú najpravdepodobnejšou príčinou.
      • Mnoho rôznych génov môže zvýšiť riziko výskytu schizofrénie, ale žiadny gén sám o sebe nespôsobuje poruchu.
      • Pre rozvoj schizofrénie sú nevyhnutné interakcie medzi génmi a aspektami prostredia Medzi faktory prostredia môžu patriť: vystavenie vírusom, podvýživa pred narodením, problémy počas pôrodu a psychosociálne faktory3.
  • Príznaky1,3

    • Príznaky schizofrénie možno rozdeliť do nasledujúcich 4 domén:
      • Pozitívne príznaky – Psychotické príznaky, ktoré sa u zdravých ľudí obvykle nevyskytujú (t.j. halucinácie, bludy, neusporiadaná reč a správanie).
      • Negatívne príznaky – spojené s narušením normálnych emócií a správania (t.j. zníženie emočného rozsahu, chudoba reči a strata záujmu a nadšenia).
      • Kognitívne príznaky – u niektorých pacientov nevýrazné, u iných závažnejšie. Pacienti si môžu všimnúť zmeny v pamäti alebo iných aspektoch myslenia. Tiež je pre nich náročné porozumieť nuansám a jemným rozdielom medziľudských vzťahov.
      • Príznaky zmien nálady – Pacienti sa často zdajú byť veselí alebo smutní spôsobom, ktorý je ťažké pochopiť; sú často v depresii.
  • Diagnóza

    • Diagnóza schizofrénie sa vykonáva podľa kritérií uvedených v Diagnostickom a štatistickom manuáli duševných porúch, piate vydanie (DSM-5) a pacient musí mať aspoň 2 z nasledujúcich príznakov, z ktorých každý pretrváva významnú časť času, najmenej počas 1 mesiaca:1
      • Bludy
      • Halucinácie
      • Neusporiadaná reč
      • Neusporiadané alebo katatonické správanie
      • Pacient musí vykazovať zníženú mieru fungovania v práci, medziľudských vzťahoch alebo pri starostlivosti o seba samého
      • Nepretržité prejavy schizofrénie trvajú najmenej 6 mesiacov
      • Negatívne príznaky
    • Aspoň jedným z príznakov musí byť prítomnosť bludov, halucinácií alebo neusporiadanej reči.
    • Schizofrénia nie je spojená so žiadnymi charakteristickými laboratórnymi výsledkami.1
  • Liečba

    • Liečba schizofrénie vyžaduje integráciu lekárskych, psychologických a psychosociálnych vstupov.1
      • Medikamentózna liečba schizofrénie často vyžaduje kombináciu liekov, ktoré môžu zahŕňať antipsychotiká, antidepresíva a lieky proti úzkosti.2
      • Staršie, niekedy nazývané typické antipsychotiká, znižujú pozitívne príznaky, ako sú halucinácie a bludy, a zabraňujú relapsom.1,2
      • Novšie antipsychotiká, tiež známe ako atypické antipsychotiká alebo antipsychotiká druhej generácie, sú účinné v liečbe pozitívnych aj negatívnych príznakov. Môžu tiež účinkovať na kognitívne príznaky a poruchy nálady pri schizofrénii.2
      • Psychosociálna intervencia je nevyhnutná, pretože u pacientov, ktorí ju pravidelne podstupujú, je menej pravdepodobné, že budú mať relapsy alebo budú hospitalizovaní.1,3

Odkazy

  1. Frankenburg FR. Schizophrenia. 2018. Dostupné online
  2. Grohol JM. Schizophrenia treatment. 2018 Dostupné online
  3. National Institute of Mental Health. Schizophrenia. 2016.Dostupné online
back to top